12.03.2026 / 17:30
Beáta Gerbocova, Simona Janišová, Soňa Kabaňová
Môj dych je súčasťou vesmíru pulzujúceho
Môže sa krotká metafora zvrtnúť do konfliktu?
Kde je ten okraj, ktorým pretečú naše kvázi istoty a skúsenosti, kde je hranica, za ktorou už extrudované porcie reality odmietame servírovať ďalej?
Aký je náš horizont zraniteľnosti?
Beáta Gerbocova, Simona Janišová a Soňa Kabaňová sa vo svojich rozmanitých mediálnych perspektívach k vysloveným otázkam spoločne vzťahujú najmä
v skúsenosti s materstvom. Rozmýšľajú, ako sa ich životné dráhy prepisujú do umeleckej tvorby, skúmajú svoje ambície,
dilemy a nastavenia rekonfigurované ambivalentnosťou pozície matky-umelkyne.
Performujú s obrazom svojho detského/ juvenilného Ja a uvažujú o jeho zrkadlení vo svojich deťoch.
Vedú nás trasami privátnych formatívnych liminalít, myslia na momenty kritických spoločenských prechodov – ako Simona Janišová vo svojom diele My Feet – intuitívnom a presnom komentári našej radikálne rozkolísanej súčasnosti.
Maria Bartuszová, ktorej denníkový úryvok[1] výstavu pomenoval, vstupuje do zorného uhla autoriek svojim vitálnym konceptom myslenia matériou, vnímavým a bezpodmienečným situovaním príbuzenstiev tela, prírody a umenia.
Soňa, Beáta a Simona vo svojej umeleckej a dizajnérskej praxi keramiky, porcelánu, textilu a šperku pracujú s temporalitou prírodných procesov, hľadajú transformatívne argumenty pre nestabilné, fragmentarizované, hybridné telá, hýbu so statickou, konformnou polohou materiálových disciplín.
Ich vyjednávania polemizujú s homogénne a hierarchicky organizovaným väzbami remesla, umenia a dizajnu – kontextualizujú materiálnu pamäť a tkanie ako časový proces (Beáta Gerbocova), zodpovednosť a odolnosť hľadajú v efemérach degradovanej krásy (Soňa Kabaňová), morfujú v sieti experimentov odkazujúcim na polyvalentnosť hliny, na váhu archetypu aj odvahu vstupovať keramikou do heterogénnych prostredí (Simona Janišová).
Kurátorka výstavy: Viera Kleinová
Vernisáž: 12. marec 2026 o 17:30 hod.
12. marec 2026 – 23. apríl 2026
