17.07.2017 – 15.09.2017
Stieranie hraníc medzi online priestorom a realitou, medzi informáciou a dezinformáciou, jej zmazávaním a deformáciou sú témy, ktoré ma aktuálne zaujímajú. Vo svojich prácach pracujem s informáciou, obrazom, databázou, ktoré nachádzam v online priestore. Následne ju podrobujem vlastnému skúmaniu, dotyku reality a vlastnej skúsenosti.
Takto vznikla aj séria Etnická antropometria, ktorá predstavuje kompozitné portréty príslušníkov konkrétnych etnických, alebo národnostných skupín, obetí násilných konfliktov stratených v anonymite spravodajstva prezentujúceho osobný príbeh cez kompresiu štatistického údaju.
Podobne anonymne vystupujú aj skomprimované portréty v sérii kresieb Lýbijský dialóg medzi zástupcami pilotov vojenských lietadiel NATO a civilného obyvateľstva, ktorých spája nemý dialóg prepojený kyslíkovými maskami, kyslíkovou maskou pilota a resuscitátorom jeho obete.
Neobmedzujem sa iba na techniku kresby, ktorá mi umožňuje transformovať do práce osobnú skúsenosť, dotyk so skúmanou problematikou. Výrazové prostriedky presahujú jej hranice a dotýkajú sa počítačovej grafiky, svetelných inštalácií aj priestorových objektov.
Pavol Truben
Lýbijský dialóg
Velké – 120 x 170 cm/Malé – 50 x 60 cm/Plexi – 102 x 70 cm/Suchý pastel, papier/Plexisklo, serigrafia
2012
Séria kresieb rozpráva o anonymite vojnového konfliktu, sledovaného cez štatistiky televízneho spravodajstva. V ňom divák nepozná agresora, obeť, ani ich príbehy.
Tento vzťah je vyjadrený cez kompozitné portréty vyskladané z fotografií pochádzajúcich z internetu. Na jednej strane pilotov NATO, ktorých prekrýva silueta kyslíkovej masky v lietadle, na strane druhej civilistov, ktorých prekrýva silueta nemocničného respirátoru. Portréty sa týkajú vojnového konfliktu v Líbyi, kde ani po skončení intervencie neboli jasné údaje o počte obetí na strane Líbyjských civilistov. Presné čísla chýbajú, rovnako ako jednotlivé príbehy, ktoré ostávajú prerozprávané iba v špecifickom vzťahu medzi pilotom a jeho obeťou. V ich dialógu prevláda anonymita, navzájom sa nepoznajú. Prepája a oddeľuje ich vzduch. Či už ako fyzický priestor medzi lietadlom a zemou, alebo ako vzduch v prepojených kyslíkových maskách.
Antropometria l-lll
150×118 cm/Suchý pastel, počítačová grafika, C-Print
2012
Antropometria je vedecká metóda, ktorá pomocou systémov meraní a pozorovaní skúma a kategorizuje charakteristické črty ľudskej tváre alebo telesnej stavby.
V práci je znázornený kontrast medzi kompozitným portrétom a snahou o jeho antropometrickú kategorizáciu. Použitím viacerých autentických tvárí príslušníkov konkrétneho etnika je vytvorený portrét, ktorý by mal vytvárať akúsi ideálnu podobu. Vzhľadom k rôznorodosti použitých charakterov, umocnených zámernými posunmi, vzniká portrét, ktorý antropometrické merania nie sú schopné popísať.
Znázornené sú tu dvojice etnických skupín, ktoré v nedávnej minulosti ukázali extrémne podoby vzájomnej nenávisti prerastajúcej do otvoreného vojnového konfliktu, až genocídy.
Práca tak upozorňuje na aspekty etnickej neznášanlivosti predstavujúce, najmä v súčasnej kríze multikulturalizmu, značné riziko v najrôznejších častiach sveta.
Stráženie hraníc
350x75x120cm/Materiály rôzne
2013
Objekt je priamo inšpirovaný loďou Volvo Penta GSB 066. Tento model, prezývaný tiež „šťuka”, sa používal na stráženie riečnych častí hraníc v socialistických krajinách.
Na Slovensku sa časť s najvyššou ochranou nachádzala medzi Slovenskom a Rakúskom, čo bol jediný kontaktný bod so západnou Európou. Na tomto mieste bolo pri pokuse o prechod hranice usmrtených viac ako 42 osôb. Presne toľko sa na objekte nachádza žiadostí o prekročenie hranice.
Každé tlačivo je vypísané na meno konkrétnej osoby, pričom miesto a čas, na ktorý je žiadosť vypísaná, je vlastne miestom a časom, kedy bola dotyčná osoba usmrtená.
Slovensko doteraz nedokázalo vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za tieto zabitia, a tak objekt svojou podobou pripomína povestného „kostlivca v skrini“, s ktorým sme sa ako štát doteraz nedokázali vysporiadať.
Práca bola ocenená Cenou rektora VŠVU a dostala sa do finále medzinárodnej súťaže Celeste prize 2013 v Ríme
UROBOROS l – lll
120 x 84 cm/Počítačová grafika
2008
Uroboros je staroveký symbol, znázorňovaný spravidla ako had hryzúci si vlastný chvost.
Toto predstavuje cyklickú podstatu vecí, nekonečný návrat od konca na začiatok, sebazničenie a sebaobnovu, neustály kolobeh vzniku a zániku života, plodenie a smrť.
O zobrazených živočíchoch je všeobecne známe, že v momente plodenia majú priamu spojitosť so smrťou, alebo usmrcovaním; Modlivka nábožná po alebo počas pohlavného aktu odhryzáva hlavičku svojmu partnerovi. Pavúk Čierna vdova usmrcuje svojho partnera po ukončení samotného aktu.
Chrobák Skarabeus kladie vajíčka do mŕtvych tiel iných živočíchov vrátane vlastného druhu.
Spomenuté živočíchy sú vyskladané z názvov miest a dedín, ktoré predstavujú lokácie ich bežného výskytu. Spomenuté oblasti sú zároveň miestami výskytu extrémnej chudoby.
Aspekt smrti je tu prítomný vo zvýšenej miere a podobne ako pri znázornených živočíchoch sa tak uzatvára kolobeh neustáleho zrodu a smrti odkazujúcom priamo na človeka.
Kurátorský výklad Roberta Makara a Pavla Trubena k ich výstavám sa uskutočnil 13. septembra 2017.
Foto: Marek Jančúch
