Púpavienka / The Dandelion

Hra Púpavienka významného českého autora Jaroslava Kvapila bola určená pre veľkých i malých divákov. Dramatik ju napísal už v roku 1897 a do slovenčiny ju majstrovsky preložil Jozef Mokoš. Réžie nežnej rozprávky o princeznej Púpavienke sa takmer po sto rokoch od jej vzniku, presne v roku 1983, ujal Karel Brožek. Pracovalo sa v nej s motívmi ľudových rozprávok a čerpalo najmä z ich symbolického rázu. Význam hry však spočíval aj v čomsi inom ako v symbole či metafore pominuteľnosti života. Púpavienka je prosbou autora, aby ľudia chránili čistotu, úprimnosť a ušľachtilosť v sebe i v druhých. Lebo zima, ktorá zabíja Púpavienku, neprichádza z oblakov, ale vychádza z ľudí, ktorí ju a postavu Janíka obklopujú. Púpavienka bola výnimočným javiskovým dielom s pôsobivou výtvarnou stránkou. K vydarenosti inscenácie prispelo najmä to, ­­že v bábkovom divadle dostala viac priestoru poézia, atmosféra, či línia iracionálna. Tá sa dá docieliť práve použitím bábky namiesto človeka. Dedinský ľud si rozpráva príbeh o Púpavienke, viaceré dievčatá si podávajú bábku, ktorá ju predstavuje, čiže je jej symbolom. Napokon vystúpi z obecenstva jedno dievča, ktorému bábka na prvý pohľad patrí.  Dievčina hrá Púpavienku raz za seba, raz za bábku.

The play The Dandelion of an important Czech author Jaroslav Kvapil was intended for both large and small audiences. The playwright wrote it already in 1897 and it was masterfully translated into Slovak language by Jozef Mokoš. Karel Brožek picked up a gentle fair tale of a princess Dandelion almost a century after its creation, exactly in 1983. The production worked with the motifs of folk tales and drew mainly upon their symbolism. A significance of the play, however, lies also in something other than just in the symbol or a metaphor on the passing of life. The play is a plea of the author to people for protection of  purity, sincerity and nobleness in oneself and others. Because the winter that kills the Dandelion does not come from the clouds, but comes from the people who surround it and from the character of Janik. The Dandelion was an exceptional stage work with an impressive artistic side to it. More space given within the puppet theatre to the poetry, atmosphere, or irrational line mostly contributed to the success of this play. It could be really achieved by using a puppet instead of a man. The village people are telling a story of the Dandelion, and many girls pass the puppet to each other that represents it, so it is a symbol of it. Finally, one girl who seems to be an owner of the puppet at first glance, comes out of the audience. The girl plays the Dandelion one time as herself, one time as the puppet.