18.06.2019 / 17:00
S Jánom sa viaže veľa magických zvykov súvisiacich s letným slnovratom.
Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly – zem, voda i oheň. Preto sa zvykli počas najkratšej noci roka, páliť jánske ohne a vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Dievčatá robili ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a po Jáne.
Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia a jánske ohne sa pálili za sucha s cieľom privolať dážď. Predstavy o klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Ľudia dávali do ohňa kúsok cesta, posúch alebo aspoň odrobinky pečiva. Tieto akty boli pretrvávaním obetných rituálov slovanského obyvateľstva pred nástupom kresťanstva. Oheň sa uctieval, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.
Prednáša uznávaná etnologička Katarína Nádaská.
Katarína Nádaská je autorkou niekoľkých desiatok odborných štúdií, najnovšie sa zaoberá výskumom čarodejníc na Slovensku, ktorých je vraj aj v tomto storočí dosť.
Venuje sa popularizácii vedy, najmä histórii každodennosti, tradícií a zvykov v slovenskej ľudovej kultúre. Odborne sa venovala náboženskej etnológii (ľudová religiozita, mariánsky kult a jeho prejavy), etnomedicíne, ľudovej mágii, výročným zvykom, vizuálnej antropológii, muzeológii a kultúrnemu dedičstvu.
Portrér etnologičky Kataríny Nádaskej:
https://www.youtube.com/watch?v=OZKkuS-Fx4Y
