Výstava Roberta Bruna prezentuje kolekciu štyroch veľkoformátových obrazov, ktoré sú aktuálnym autorovým výstupom v médiu maľby.
Kurátorka výstavy Katarína Rusnáková.
Termín: 8. november – 14. december 2018
Pozývame Vás na vernisáž 8. novembra 2018 o 17:30 hod.
Vstup zdarma.
Tlačová správa k výstave Roberta Bruna 4 x 4
Robert Brun (1948) sa predstavuje širšej kultúrnej verejnosti v roku svojho okrúhleho životného jubilea výstavou 4 x 4 v Rosenfeldovom paláci v Žiline. Lakonický názov naznačuje pointu výstavného projektu, ktorou je prezentácia štyroch veľkoformátových abstraktných obrazov v štyroch veľkorysých priestoroch na prvom poschodí tohto nového stánku umenia.
Brun patrí k významným umelcom etablovaným od roku 1972 na slovenskej, československej a medzinárodnej scéne v oblasti voľnej grafiky a ilustrácie, o čom svedčí celý rad ocenení, ktoré získal doma i v zahraničí. V polovici 90. rokov však výtvarník ukončuje svoju ilustrátorskú tvorbu a uskutočňuje razantnú zmenu v umeleckej agende. Spočíva v tom, že sa presúva od ikonografie a vizuálneho jazyka pôvodnej grafickej tvorby – príznačnej expresívnymi figuratívnymi prejavmi, v ktorých sondoval komplikované, paradoxné a neraz turbulentné medziľudské vzťahy na pozadí zložitej spoločenskej reality – do nových výskumných zón abstrakcie.
V súčasných veľkorozmerných obrazoch umelec ponúka aktuálne podoby abstraktnej maľby, v ktorej sa zameriava na reflexiu nových ideových impulzov a na transformáciu výrazových prostriedkov v kontexte postmediálnej situácie. Cyklus Diptychy I – IV (2017 – 2018) možno považovať za vyvrcholenie jeho doterajších tvorivých snáh. Brunovo rozhodnutie na začiatku deviatej dekády uskutočniť výraznú zmenu vo svojom tvorivom programe znamenalo nielen preorientovať sa z módu figuratívnej vizuality do módu abstraktnej vizuality, ale zároveň predstavovalo dlhodobý proces postupného hľadania a precízneho overovania si rôznorodých umeleckých prístupov, praktík, techník a výrazových možností pretavených do abstraktnej tvorby. Jedným z dôležitých faktorov na ceste k novátorskému hľadaniu invenčnej znakovej reči abstraktných štruktúr a experimentovaniu s výrazovými prostriedkami maľby, kombinovanými s autorskými grafickými technikami, sa stali od roku 2008 výstupy počítačových animácií, vytvorené prostredníctvom špecifických grafických softvérov. Majú
funkciu nosnej obrazovej kompozície digitálnej tlače, ktorú autor prenáša na plátno prostredníctvom klasického maliarskeho procesu. Neraz pri maľovaní dôkladne artikulovanej vizuálnej predstavy diela v digitálnej forme vstupuje do hry aj prvok náhody, čo autor víta a považuje za obohacujúce dobrodružstvo tvorivého procesu.
Spoločným menovateľom vystaveného cyklu Diptychy I-IV je ústredný motív evokujúci vortex – vírenie kruhového obrazca, rôznorodo (de)formovaného prostredníctvom počítačových manipulácií. Jeho štyri rozmanité variácie pripomínajú dynamickú formu elipsy, šošovky, alebo úzkej štrbiny. Od tohto obrazového motívu sa odvíja hustá sieť čiernych abstraktno-znakových vizuálnych šifier, podobne navodzujúcich krúživé pohyby, ktoré pokrývajú celú kompozičnú plochu obrazov okrem prázdneho centrálneho motívu. Ten pôsobí ako otvorený priestor/priezor do inej dimenzie, pričom na každom obraze je modifikovaný v zvláštnom variante. Zatiaľ čo čiernobiely Diptych s akcentom bieleho priestoru v obrazovej kompozícii môže asociovať predstavy spojené s prázdnom, čistotou, alebo témou vznešeného či spirituality, iný Diptych v príbuznej čiernobielej verzii navodzuje diagonálnym tvarom čiernej elipsy dojem záhady, tajomstva, prípadne nastoľuje otázku všetko pohlcujúcej čiernej diery. V žlto-čiernom Diptychu akoby čierny stred zredukovaný do úzkej štrbiny postihla implózia (vo význame implózie spoločenského systému). Na rozdiel od nich na poslednom Diptychu v teplej oranžovo-čiernej farebnosti zostáva plocha ústredného motívu elipsy v identickej farbe, pričom jej tvar vymedzujú multiplikované čierne kontúry. Svieži kolorit maľby navodzuje optimistickejšiu, hravú náladu a môže vyvolávať aj synestetické dojmy spojené s hudbou. Jedna z relevantných interpretácií cyklu Diptychy I – IV sa týka otázok chaosu, nepredvídateľnosti a neistoty súčasného diania v čoraz komplikovanejšom svete, ktoré majú nepriaznivý dosah na narastajúci chaos, neistotu a zraniteľnosť ľudí. V maliarskych dielach tak implicitne rezonujú analyticko-kritické náhľady autora na paradoxné, rozporuplné či hraničné vzťahy medzi spoločnosťou a jedincom, ktoré sú generované v dynamickej ére digitálneho kapitalizmu. Podľa Aleny Vrbanovej kruhová a panoramaticky modelovaná kompozícia Brunových obrazov vyjadruje akoby závrat (vertigo) ako vnútorné stavy, ale i trvalé sedimenty vo vnútri dnešného človeka.
Vo všetkých štyroch veľkoformátových maľbách ide o inovatívne kombinovanie umeleckých praktík a výrazových prostriedkov viacerých médií – digitálnej grafiky, analógovej grafiky a maľby, vrátane zjavných odkazov na virtuálnu realitu alebo experimentálny film. Vidíme, že v obrazoch dochádza ku konvergencii umeleckých stratégií typických pre klasické médiá a digitálne umenie. Toto miešanie médií, kde v tvorivom procese má rozhodujúcu úlohu počítač, je podľa rakúskeho teoretika, kurátora a umelca Petra Weibela charakteristické pre druhú fázu postmediálnej situácie. Ide o pozitívny jav, kedy dochádza k mixu viacerých médií a razantnejšiemu využívaniu progresívnych digitálnych technológií klasickými médiami, ako sú maľba, grafika a socha. V tejto súvislosti môžeme povedať, že aj Brunove Diptychy I – IV sú vhodným príkladom aplikovania uvedených tvorivých praktík typických pre postmediálnu situáciu. Svedčia o tom, že sú mimoriadne generatívne a obsahujú vitálny kreatívny potenciál.
Veľkorozmerné maľby Roberta Bruna s charakteristickými črtami minimalistického vizuálneho jazyka, ktorý je založený na repetícii a modifikácii znakových elementov, presahujú ľudskú mierku. Doslova nás vťahujú do svojich monumentálnych priestorov a navodzujú ilúziu virtuálnej reality. Diváci a diváčky ocitajúci sa pred Brunovými maľbami sú preto stimulovaní väčšmi sa pohybovať v priestore, meniť vzdialenosti a uhly pohľadov, alebo sedieť a premýšľať pred veľkým plátnom obrazu ako pred premietaným obrazom (napr. experimentálneho filmu alebo videoprojekcie). Vnímanie týchto diel kladie nároky na aktívny prístup diváckeho publika, ale rovnako im poskytuje príležitosť na to, aby sa stali emancipovanými divákmi. V procese recepcie Brunových obrazov divák alebo diváčka vníma ich estetiku, metaforiku, špecifiká vizuálneho jazyka a dekóduje viacvrstvové konotácie, ktoré sú otvorené na rôzne interpretácie.
Katarína Rusnáková
Foto: Marek Jančúch
